Friday, November 22, 2013

Nahoko Uehashi - Seirei no Moribito: Guardian of the Spirit

Od posledného príspevku ubehli viac než dva roky, čo ja na blog s dvoma článkami pomerne neslávne. O to viac dúfam, že toto vzkriesenie bude dlhodobejšie. A keďže tie dva príspevky pojednávali o knihe a anime, je možno až symbolické, že tento "oživovací" post bude aj o knihe aj o anime.

Bude to viac ako dva roky, čo som videl anime Seirei no Moribito a keď sa mi pred časom naskytla príležitosť, prečítať si knižnú predlohu, dlho som neváhal. Autorka Nahoko Uehashi sama výstižne v doslove popisuje popud a myšlienku, ktorá ju viedla k napísaniu knihy:

"Jedného dňa som si požičala nejaké filmy, ktoré som si chcela pozrieť doma. Ako som si hovela v obývačke, nezaujímajúc sa o reklamy pred samotným filmom, zrazu ma zaujal nejaký akčný film. Vôbec netuším, čo to bol za film, ale bol tam horiaci autobus a žena, len nejaká komparzistka, ktorá utekala držiac za ruku dieťa. V tom momente mi v hlave skrsla myšlienka - chcela som napísať príbeh tridsať ročnej ženy ochraňujúcej dieťa. Okamžite sa mi v mysli zjavil obraz tej ženy. Bola cestovne oblečená a niesla krátku kopiju. Malý chlapec ju držal za ruku, utekajúc, aby jej stačil. Nevyzeral ako jej dieťa. Starala sa oň na želanie jeho matky? Ak áno, prečo? Jeden nápad viedol k druhému a než som sa nazdala, príbeh bol hotový."

Moribito je rozprávka. Nie je v nej nič neprístupné či nevhodné na to, aby nemohla byť čítaná deťom alebo deťmi. A predsa má určitý presah, aby si ju vedel vychutnať aj dospelý človek či priam rodič. Odohráva sa v imaginárnej krajine, plnej imaginárnych národov, no ako sama autorka priznáva, v mnohom je paralelou jej vlasti - Japonska, za čias stredoveku. Hoci to na nás môže pôsobiť exoticky (čo je v mnohých prípadoch i dovôd, prečo japonské diela vyhľadávame), najsilnejšie motívy a odkazy knihy by mali byť univerzálne. Pojednávajú totiž o priateľstve, láske, povinnosti, zodpovednosti a obete.

Hlavnými postavami sú žoldnierka Balsa, tridsiatnička cestujúca po svete, aby ponúkala svoje služby obchodníkom ako bodyguard. Je jednou z najlepších, no ako to už býva, ako žena-bojovníčka sa stretáva s mnohými predsudkami zo strany mužov alebo vyšších vrstiev. Sme totiž v niečom, čo naozaj pripomína feudálne Japonsko a spoločenské rozdiely rozhodujú o mnohom. Druhou hlavnou postavou je druhý princ Chagum (druhý z hľadiska následníctva). Ten je nútený utiecť spolu s Balsou z paláca po tom, ako je považovaný za posadnutého vodným démonom a jeho vlastný otec Mikado (obdoba cisára) sa ho pokúsi dať tajne zabiť. Príbeh o vodnom démonovi hovorí, že sa zjavil už pred dvesto rokmi, kedy ho prvý vládca Mikado so svojimi bojovníkmi zabil a zabránil tak storočnému suchu.

Táto základná premisa je v knižnej predlohe i v anime totožná. No postupne sa stretneme s viacerými rozdielmi. Než ich však budem konkretizovať, chcel by som sa zamerať na motívy a odkazy, ktoré Moribito ponúka. Balsa a Chagum stretnú na svojej ceste mnoho postáv. Tie odrážajú rôzne kultúry a filozofie a kniha tak dokáže poukázať aj na sedliacku múdrosť prostého ľudu ako aj prepojenie filozofie a politiky v podobe Mikadových astrológov - čítačov z hviezd, ktorí sú typickými učencami a radcami, akých poznáme z taoizmu a východných filozofických smerov. Zástupkyňou iného smeru je stará čarodejnica Torogai, ktorá svoju silu čerpá z prírody, kúziel, ale i prostého logického uvažovania nad prírodou a jej cyklami. Okrem toho tu máme hlavnú hrdinku Balsu a jej vnútorný nepokoj a neschopnosť sa usadiť, no zato odhodlanosť, čestnosť a zmysel pre povinnosť. Určitý kľud, tichú múdrosť a akýsi mostík medzi Balsou a Torogai predstavuje Balsin priateľ z destva, mladý liečiteľ a čarodej Tanda. Príbeh nie je vyslovene vycentrovaný na Balsu alebo Chaguma, no i tak zreteľne vnímame Chagumov prerod z princa, ktorý nikdy nemusel pohnúť prstom a ani mozgovou kôrou v rezolútneho mladého človeka, učiaceho sa rozmýšľať a fungovať samostatne a zodpovedne.


Všetky tieto prúdy sú zastúpené veľmi organicky a nenásilne. Autorka sa nepúšťa do žiadnych hlbokých vnútorných monológov, opisov a filozofických myšlienok. Väčšina týchto filozofii je definovaných skutkami postáv. Poukazuje na to, ako sú častokrát našimi nepriateľmi pýcha, nevedomosť, slepá viera a nevôla hľadať riešenie.

Ak si chceme porovnať knižku, ktorá má 250 strán s anime, ktoré má 26 častí, prvým a najlogickejším rozdielom je dĺžka a možnosť autorov ísť do šírky. To sa najviac podpísalo na príbehu približne v polovici. Anime má oveľa viac priestoru rozvádzať myšlienky a vzťahy postáv, nechať ich viac si na seba privyknúť a vytvoriť si určitý vzťah. Chaguma vidíme v seriáli učiť sa pracovať v mlyne, s drevom a na poli. Spoznávať život obyčajných ľudí a detí vo svojom okolí. Ako príklad môžu slúžiť siroty Toya a Saya, ktoré sú v knihe len v úvode, zatiaľ čo v seriáli hrajú celkom prominentnú úlohu. Takisto Balsin nevlastný otec Jiguro má v spomienkovej sekvencii v seriáli oveľa viac priestoru a hádže svetlo na jej minulosť, no v knihe je len letmo spomenutý. Paradoxne Tanda, s ktorým postavy strávia väčšinu času v knihe, je v anime vďaka obsahu naviac pomerne menej, nenachádza sa totiž v týchto nových príbehových sekvenciách. Taktiež postavy čítačov z hviezd majú o čosi odlišnejšiu povahu.

Nechcem však, aby to pôsobilo, že anime je tým pádom lepšie, lebo ponúka viac priestoru na divákovo naviazanie na postavy. Je síce pravda, že obsah "navyše" je v mnohom kvalitný a zaujímavý a s pôvodným príbehom si neodporuje no kniha mala ako keby väčšiu myšlienkovu konzistenciu, nemá také spomalenie tempa a aj konanie postáv tak pôsobí logickejšie a obozretnejšie a to, že má kniha len 250 strán vôbec neznamená, že postavy nemajú priestor pre osobný rast. Okolnosti okolo dvestoročnej legendy o vodnom démonovi navyše v anime pôsobili trochu nelogicky a až prečítanie samotnej knihy mi ukázalo, prečo sa niečo udialo tak, ako sa to udialo, respektíve prečo tak tie postavy konali. Anime bolo v tomto smere nedôsledné.

Anime má na svedomí známy režisér Kenji Kamijama (robil napr. seriál Ghost in the Shell: Stand Alone Complex) a určite sa jedná o jednu z tých lepších knižných adaptácii, nehovoriac o tom, že animácia je viac než nadštandard na pomery anime seriálov.  Knižka je prvým dielom Moribito série, z ktorej v angličtine vyšli len prvé dve knihy (ostatné len v japončine) a do slovenčiny a češtiny nikdy neboli preložené a pokiaľ viem, preklad sa ani nechystá. Ten koho by toto odradilo sa nemusí báť. Príbeh knihy (rovnako ako u anime) je uzatvorený a jedná sa o oddychové čítanie - knižka sa dá zhltnúť za dva večery.

No comments:

Post a Comment